Čo je ferrata?

Udomácnený názov v našich končinách vychádza z talianskeho via ferrata (voľne preložené: po železe). V nemčine sa používa názov klettersteig (voľne preložené: horolezecká cesta). Po ferratách sa nechodí, ale lezie, aj keď od klasického lezenia a horolezectva majú dosť ďaleko. Takže môžeme povedať, že ferrata je cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je zaistená (istiacimi prostriedkami) fixnými oceľovými lanami, železnými stúpačkami, chytmi, kolíkmi, rebríkmi a lanovými mostíkmi, bez ktorých by bola táto trasa pre bežného človeka neprechodná. Cieľom istiacich prostriedkov je zvýšenie bezpečnosti prechádzajúcich osôb a sprístupnenie ťažšieho terénu ľuďom, ktorí nemajú skúsenosti s horolezectvom.

Výstroj na ferraty

Aj keď sú ferraty zaistené oceľovým lanom a ďalšími prostriedkami, objektívne riziko pádu a následného úrazu je tu veľmi veľké. Dôvodom je terén v ktorom sa ferraty budujú. Ide o skalné steny so značnou výškou a pád ako taký je životu nebezpečný. Takže okrem štandardnej turistickej výbavy sa na ferraty sa chodí so základnou ferratovou výbavou:

1. sedací úväz (môže byť aj celotelový)

2. prilba (certifikovaná horolezecká)

3. tlmič pádov (brzda, ferratový set, inhibítor...)

Na ťažšie ferraty (od D-čka) odporúčame sedací úväz doplniť aj prsným úväzom. Samozrejme sú vhodné aj rukavice a odsedávačka (sľučka s karabínou), ktorá slúži na fixné zaistenie sa v prípade potreby oddychu, fotenia a pod. Pre deti odporúčame detský celotelový úväz a taktiež mať so sebou lano na priistenie.

Náročnosť ferrát

Tak ako lezecké cesty, aj ferraty majú svoju klasifikáciu náročnosti, aby sa záujemca vedel dopredu pripraviť na to čo ho čaká. Náročnosť ferrát určuje obvykle ich staviteľ a to podľa najťažšieho miesta na celej ferrate. Podľa profilu ferraty sa do náročnosti okrem fyzickej náročnosti a množstva možností na stupy a chyty, môže zohľadňovať aj jej expozícia, psychická náročnosť, dĺžka vzhľadom na prípadnú únavu, postupnosť náročných úsekov a pod.

Okrem celých stupňov náročnosti od A – F sa často používajú medzistupne a to A/B, B/C, C/D, D/E a E/F. Tieto a používajú na úseky, ktoré sú na rozhraní jednotlivých stupňov, prípadne sú tieto úseky často ovplyvnené okolitými vplyvmi (preteká cez ne voda a pod.). Netreba zabúdať, že stupne náročnosti na ferratách sú pridelené jednotlivým úsekom za ideálnych podmienok. Keď je skala mokrá alebo namrznutá tak sa všeobecne považuje tento úsek o stupeň náročnejší.

Stupnica náročnosti - Podľa Kurta Schalla

A - ľahká cesta
Jednoduché, väčšinou značené cesty s krátkymi zaistenými úsekmi, niekedy krátke strmé pasáže s kovovými rebríkmi alebo oceľovými kramľami. Jednotlivé miesta môžu byť aj náročné, ale jednoduchým spôsobom prekonateľné (napr. skalné police, malé a krátke umelé mostíky). Takáto cesta sa dá absolvovať aj bez istenia (okrem úsekov, ako sú napr. rebríky cez skalné stupne) a sú na nej dobré stupy a chyty. Pre horalov s istotou chôdze v horskom teréne a netrpiacich závratmi nie je potrebná výstroj pri pohybe po týchto cestách. Pre deti je nutné so sebou mať aj krátke lano (20 - 30 m).

B - mierne ťažká cesta
Mierne strmý skalnatý terén s niekoľkými náročnými pasážami. Na ceste môže byť aj strmé a dlhšie rebríky, oceľové kramle, kolíky a fixné laná. Niektoré takéto úseky môžu vyžadovať aj silu v rukách. Bez umelých pomôcok sa môže jednať o úseky II. alebo III. stupňa náročnosti lezenia podľa UIAA. Aj skúsení ferratisti by mali mať kompletnú výstroj. Pre začiatočníkov a deti je nutné mať so sebou aj krátke lano (20 - 30 m).

C - ťažká cesta
Je vedená v strmom alebo veľmi strmom teréne, mnoho úsekov prechádza po úzkych rímsach. Niekedy sú inštalované oceľové kramle alebo zvislé rebríky. Miestami sú aj zvislé úseky zaistené fixným oceľovým lanom. Prekonávanie takýchto úsekov vyžaduje kondíciu a silu v rukách. Bez umelých pomôcok sa môže jednať o úseky lezeckej náročnosti III. alebo IV. podľa stupnice UIAA. Cesty s dlhými úsekmi náročnosti C sú určené pre ferratistov s dobrou kondíciou. Začiatočníci alebo deti by mali mať na týchto cestách so sebou skúseného sprievodcu.

D - veľmi ťažká cesta
Zvislý a často tiež previsnutý skalný terén. Oceľové kolíky a kramle môžu byť osadené pomerne riedko. Exponované a strmé úseky sú priebežne zaistené oceľovým lanom. Veľmi často nie sú na týchto úsekoch umelé stupy ani kolíky. Cesty s dlhými a zvislými, niekedy previsnutými pasážami, ktoré vyžadujú silu v rukách a predpokladajú dobrú kondíciu a prípravu. Niekedy kombinácia s jednoduchým lezením I. až II. stupňa lezeckej náročnosti podľa stupnice UIAA, t.j. úseky bez umelého zaistenia. Vhodné pre skúsených, nevhodné pre začiatočníkov a deti.

E - extrémne ťažká cesta
Vyžaduje extrémne požiadavky na silu, skúsenosti s pohybom na strmých skalných úsekoch či platniach s minimom prirodzených stupov a návyky na vysoké výšky. Pomerne často kombinácia s krátkymi lezeckými úsekmi. Tieto cesty sú určené len pre trénovaných a skúsených ferratistov. Niektoré cesty alebo úseky tejto náročnosti je vhodné istiť lanom. Pri tejto náročnosti odporúčame každému použiť k sedaciemu úväzu aj prsný alebo celotelový úväz.

V dnešnej dobe sa už nájde pár ferrát v Európe aj so stupňom F. To je extrémne náročný úsek v previse s prípadným vytláčaním tela mimo líniu lana. Je bez umelých a prírodných stupov a chytov, kde je potrebná brilantná technika a veľmi silné ruky. Kroky musia byť premyslené a pred aj po prejdení týchto úsekov je nevyhnutná prestávka na oddych. Tieto úseky odporúča liezť okrem sedacieho úväzu aj s prsným alebo celotelovým úväzom, a s horným istením na lane.